Vysvetlenie niektorých dôvodov zmeny rozpočítavania nákladov na teplo, ktorá viedla k zmene vyhlášky 503/2022 Z.z.

Problémom  rozúčtovania nákladov za teplo je hlavne to, že skutočnú spotrebu tepla v jednotlivých bytoch nedokážeme merať. Takýto druh  meračov neexistuje.

Pri teplotných rozdieloch medzi bytmi dochádza k výmene tepla medzi nimi. Ak má niekto v paneláku vypnuté radiátory, väčšinou sa v bytoch udrží teplota nad osemnásť stupňov, v zateplených domoch nad dvadsať. Ide však o teplo od susedov. To znamená, že byt užíva nielen teplo, ktoré prišlo cez radiátory, ale aj to, čo prišlo cez steny. A platí to aj naopak.

Ak sa u niekoho nameria nulová spotreba, neznamená to, že nespotreboval nijaké teplo. „Nulová spotreba znamená, že byt dokázal sto percent svojej potreby tepla uspokojiť príjmom tepla cez steny. Bytový merač teplo prijaté cez steny neregistruje.

Ak sa v niektorom byte nameria maximálna spotreba, vôbec to nemusí znamenať, že mal jeho vlastník najteplejšie v celom dome. Bežne sa stáva, že najvyššiu spotrebu má byt medzi neobývanými bytmi a jeho užívateľ, nech robí čokoľvek, teplotu nezvýši nad 20°C. Nadmerná spotreba nie vždy musí byť dôsledkom nadmerného tepelného komfortu, ale tým, že toto teplo je spotrebované aj na vykurovanie okolitých bytov.

Merače v bytoch nemerajú teplo v byte, ale iba teplo dodané do radiátorov, teplo pritom prestupuje medzi bytmi, ale to sa merať nedá.                                            

Rozdiel v teplotách bytov okolo 3°C  znamená, že chladnejšiemu bytu stačí prijímať teplo cez steny – z okolitých bytov.

Nameraná nulová spotreba v jednom byte neznamená, že majiteľ nespotreboval žiadne teplo – vo väčšine bytov ani pri trvalo vypnutých radiátoroch nemôže teplota klesnúť  pod 18°C, pretože teplotu udržiava teplo prijaté „cez steny“.

Bytové merače tepla môžu plniť len funkciu pomerových rozdeľovačov ,Namerané kWh sú tak ako dieliky pomerových rozdeľovačov len pomocné veličiny. Kto ich má najmenej, nemusí šetriť najviac a naopak.

V nezateplenom dome dokáže o dva stupne chladnejší byt prijať 60 % tepla z okolia – od susedov.

V zateplenom dome môže o dva stupne chladnejší byt prijať od susedov až 100 % tepla, ktoré potrebuje, lebo dom ako celok je izolovaný. Výmena tepla medzi bytmi tak ešte viac prispieva k udržiavaniu vnútornej teploty.

Čím vyššia teplota sa dá v miestnosti udržať pri vypnutých radiátoroch, tým menej namerané hodnoty pomerových rozdeľovačov odzrkadľujú skutočnú spotrebu tepla.

 

Zateplením teda klesne nameraná spotreba tepla domu ako celku, ale nie všetkým vlastníkom bytov.

Podľa skúseností oprávnených organizácii na rozpočítavania tepla by v nezateplenom dome mala byť základná zložka platby za teplo podľa plochy bytu aspoň 60 %, v zateplenom dome by mala tvoriť 75 % ceny a viac.